Štvrtá časť nášho karavanového dobrodružstva nás zaviedla do divokej a autentickej Kalábrie – regiónu, kde sa tyrkysové more stretáva s drsnými horami a kde ešte stále cítiť pravého južanského ducha. Tentoraz sme sa vydali na cestu cez malebné mestečká, pokojné dedinky a menej známe zákutia, kde sa zastavil čas.
Objavovali sme nielen prírodné krásy, ale aj ľudskú dobrotu a tradičné chute miestnych regiónov. Táto časť cesty bola síce miestami trochu improvizovaná, no práve v tom spočívala jej čaro. Kalábria nám ukázala svoju hrdú tvár – trochu surovú, no úprimnú a nezabudnuteľnú.
Kristus nad Tyrhénskym morom v meste Maratea
Po predchádzajúcej návšteve Kampánie sme 1.10. sme vyrazili smer Kalábria. Po ceste sme sa spontánne rozhodli zastaviť v mestečku Maratea, ktoré sa nachádza na úbočí hôr s výhľadom na Tyrhénske more. Dominantou tohto miesta je socha Krista Spasiteľa (Cristo Redentore), majestátna 21-metrová stavba z bieleho mramoru a betónu, s rozpätím rúk takmer 19 metrov. Postavená bola v roku 1965 a patrí medzi najväčšie sochy Krista v Európe.
Stojí na vrchole hory San Biagio, kde sa nachádza aj rovnomenný kostol. Výstup k soche je síce mierne náročný, ale výhľady na pobrežie stoja za to – pohľad na azúrové more a zelené kopce bol doslova dychberúci.
Noc sme strávili na stellplatzi Lido Tropical Sosta priamo pri pláži, v tichom prostredí. Cena za noc bola 17 € za karavan a sprcha stála 1 € na 3 minúty.
Perla Kalábrie na útesoch
2.–3. 10. sme pokračovali pozdĺž pobrežia až do slnečného mestečka Tropea, jedného z najkrajších klenotov Kalábrie. Ubytovali sme sa na stellplatzi Largo Vaccari, odkiaľ to bolo len pár krokov na nádhernú piesočnatú pláž.
Tropea nás očarila už na prvý pohľad – mesto je postavené na strmých útesoch, s výhľadmi ako z pohľadnice. Staré centrum je plné úzkych romantických uličiek, obchodíkov s miestnymi dobrotami a reštaurácií s domácou atmosférou.
Typickým produktom tohto regiónu je červená cibuľa z Tropey – sladká a jemná, z ktorej tu vyrábajú rôzne džemy, omáčky a iné delikatesy.
Pláže v tejto oblasti sú čarovné – my sme navštívili aj známe Capo Vaticano. Lehátka a slnečník nás stáli 15 €, no rovnako dobre sme si oddýchli aj na piesku. Za dve noci na stellplatzi sme zaplatili 42 € a sprchy stáli 0,50 € za 20 litrov vody.
Mesto, ktoré nenaplnilo naše očakávania
3.10. sme sa rozhodli navštíviť Reggio di Calabria, najväčšie mesto regiónu. Úprimne – zanechalo v nás skôr zmiešané pocity. Áno, má peknú promenádu, zopár sôch a parčík, no celkovo pôsobilo pomerne opustene a bez atmosféry.
Možno je to v hlavnej sezóne iné, živšie, ale počas našej návštevy pôsobilo mesto nevýrazne. Výhodou však je, že z prístavu v Reggio sa dá jednoducho dostať trajektom na Sicíliu – ideálne pre tých, ktorí plánujú ďalšie dobrodružstvá.
Kabelka, dobrí ľudia a Capo Rizzuto
Po tejto krátkej zastávke nás čakala neplánovaná, ale milá odbočka – museli sme sa vrátiť do jedného mestečka, kde som si pred pár dňami nechtiac zabudla kabelku s dokladmi. Našťastie sa našiel dobrý človek, ktorý ju našiel a cez Facebook sa mi ozval. Aj takto si človek pripomenie, že láskavosť ešte existuje.
Po tejto vďačnej zastávke sme pokračovali do prímorskej dedinky Capo Rizzuto. Tu sme zostali dve noci, aj kvôli miernym zdravotným ťažkostiam – potrebovali sme trochu spomaliť a oddýchnuť si. Aj také situácie prináša život. Dedinka je malá, tichá a na pešo dostupná z kempu, no miestne pláže nás nijako zvlášť nezaujali – boli síce čisté, no nič výnimočné, preto by sme ju na dlhší pobyt veľmi neodporúčali.
Matera – mesto vytesané do skál
6.10. sme sa presunuli smerom k mestu Matera, ktoré leží už mimo Kalábrie, v regióne Basilicata. Večer sme zaparkovali na stellplatzi Area Camper Matera, kde noc stála len 10 € a sprcha vyšla na 1 € za 5 minút – super pomer ceny a kvality.
Matera je jedno z najfascinujúcejších miest južného Talianska a rozhodne stojí za návštevu. Preslávila sa svojimi skalnými obydliami Sassi di Matera – ide o jaskynné domy vytesané do vápencových skál, ktoré patria k najstarším obývaným sídlam na svete. Mesto má výnimočnú atmosféru – akoby sa tu zastavil čas.
Ešte v polovici 20. storočia žili miestni obyvatelia v jednoduchých podmienkach, často spolu so zvieratami, aby si udržali teplo. Dnes sú tieto starobylé štvrte zapísané na zozname UNESCO a premenené na múzeá, galérie aj útulné apartmány.
Matera je zároveň veľmi fotogenická – natáčalo sa tu množstvo filmov, vrátane niektorých scén z Jamesa Bonda. Večer sme sa vydali na ďalšiu etapu – smer región Puglia.
Kalábria – áno alebo nie?
Po niekoľkých dňoch v Kalábrii, medzi skalami Tropey, rozbitými cestami Reggia či ospalým pobrežím Capo Rizzuto, sme sa presunuli do tajomnej Matery – kamenného srdca južného Talianska.
Táto časť cesty nás naučila, že nie vždy je cieľ to najdôležitejšie – niekedy je to práve neplánovaná zachádzka, ktorá zanechá najsilnejší dojem. Kalábria síce nie je najturistickejší región Talianska, no má svoj pôvab, svoje tempo a svoje skryté poklady. A my sme radi, že sme ich aspoň na chvíľu mohli objaviť. Cesta však pokračuje ďalej – smer Puglia. O nej však až v ďalšom diely našej cesty po Taliansku.
Dovolenka a cestovanie v karavane je životný štýl, ktorý by mal určite každý dobrodruh v živote vyskúšať. A ak si nie ste istý, či je karavan pre Vás vhodný alebo ak by ste potrebovali pri výbere prenájmu vhodného karavanu poradiť, neváhajte nás kedykoľvek kontaktovať na emailovej adrese info@karavan365.sk alebo na telefónnom čísle +421 903 529 183. Karavan si pred jazdou môžete bezplatne vyskúšať na testovacej jazde v okolí nášho parkingu v Žiline.
Želáme veľa šťastných kilometrov, karavanisti!
Váš tím Karavan365